Vznik obce

Územie jej dnešného chotára patrilo od počiatkov formovania uhorského štátu v 11. st. k  širokému pásu hraničného územia so susedným poľským kráľovstvom. Pre obdobie 11.–15. st. možno tiež konštatovať, že to bolo územie hlbokých lesov bez stabilného osídlenia, bez  sformovaných a organizovaných obecných sídiel. 
Postupné vybudovanie početných dedinských sídlisk v stredných a západných Karpatoch na konci 16. st. a na začiatku 17. st. súvisí s organizovaným usídľovaním sa valaského  obyvateľstva z východu na území, ktoré patrilo šľachtickým rodinám Podmanických, Pongrácovcov, Turzovovcov, a Suňogovcov. Ide o tzv. druhú vlnu valašského osídlenia, ktorú  niektorí autori nazývajú aj kopaničiarským osídľovaním. 
Na stabilne neobývanom pohraničnom území sa spojili na konci 16. st. a na začiatku 17. st. dve historické dispozície a snahy. Na jednej strane je to prirodzený sklon od 14. st. putujúceho valašského etnika k migrácii na miesta výhodnejšie pre chov dobytka, čo bolo ich rozhodujúce zamestnanie a na druhej strane to boli snahy zemepánov využiť ich schopnosti na vyklčovanie  a skultivovanie lesnej pôdy pre rozšírenie poľnohospodárskej výroby a zveľadenie  prosperujúceho feudálneho majetku. Sledujúc tieto zámery feudálni páni osídľovali skupiny valašského obyvateľstva, niekedy nazývaného "kolonistami", na nekultivovanú horskú pôdu,  aby tu vybudovali trvalé sídla, klčovali lesy začali obrábať pôdu osievaním kultúrnych plodín. Za to im poskytovali isté dočasné výhody, ktoré spočívali najmä v oslobodení na dobu 12–13  rokov /tzv. lehota/ od robotných povinností, peňažných, naturálnych poplatkov a služieb  /okrem dávok z obydlia a oviec/. Vodcovi – ktorého nazývali aj "vojvodom", alebo" šoltýsom"  venoval zemepán spravidla dedičný slobodný lán poľa a navyše mu patrilo právo prvostupňového súdu nad touto komunitou. Tieto výsady relatívne veľmi skoro zemepáni odobrali a možno povedať, že už v druhej polovici 17. st. sa dostali do takého hospodársko-spoločenského postavenia ako ostatný poddaný ľud.     
Práve početné spory o rešpektovanie hraníc týchto feudálnych majetkov pri dosídľovaní valachov na území Kysúc sa dostávali aj na papier a zachované archívne materiály nám poskytujú cenné údaje o počiatkoch niektorých obcí na tomto území.