Významní rodáci

Doc. Ing. Alojz Gomola CSc

Narodil sa 8. 3. 1939 v Čiernom a zomrel 23. 2. 1989 v Žiline. Študoval na ČVUT a Karlovej univerzite v Prahe. Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na katedre mechaniky a časti strojov VŠDS v Žiline a taktiež na zahraničných technických univerzitách v Delfte a Haagu (Holandsko) a Kansas City (USA). Vo svojej vedeckej činnosti sa zaoberal aplikáciou metódy konečných prvkov na riešenie problémov z technickej praxe a mechanikou tuhých a poddajných telies a prostredí. Autor veľkého množstva vedeckých prác publikovaných v zahraničnej a domácej odbornej literatúre.

MUDr. Jozef Cyprich CSc

Narodil sa 30. 3. 1941 vo Svrčinovci. Absolvoval lekársku fakultu na Karlovej univerzite v Prahe. Pracuje od roku 1972 v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe na traumatologicko- ortopedickom oddelení z toho 15 rokov ako primár. Jeho odbornosťou je traumatológia pohybového aparátu umelých náhrad veľkých kĺbov. Autor veľkého množstva odborných článkov, ktoré publikoval v domácej a zahraničnej odbornej literatúre.

Strýček, Alojz (*21. 6. 1916, Čierne, zomrel 8. 8. 2013)

Profesor, prekladateľ, misionár. Základnú školu vychodil v rodisku a v Žiline. Gymnázium navštevoval v Trnave, Nitre a v Trenčíne, kde aj zmaturoval. Ako kandidát na misionársku činnosť v Rusku odišiel na ďalšie štúdiá do Ríma, býval v Collegium Russicum, filozofiu študoval na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Po dvojročnom štúdiu vstúpil do jezuitskej rehole (8. 9. 1936). Noviciát začal v Záhrebe, dokončil v Gallore (neďaleko Ríma). V belgickom Namure sa zdokonaľoval v ruskom jazyku, zároveň vychovával ruskú mládež v kolégiách Saint Georges a Notre-Dame, kde vyučoval i nemčinu. Tri roky teológie absolvoval v Louvaine, kňažskú vysviacku prijal 22. 7. 1944. Na ďalšie štúdium odišiel do Paríža, znova pôsobil v kolégiu Saint Georges, ktoré sa tam presťahovalo v dôsledku vojnovej situácie. Tam ukončil štúdium teológie a súčasne študoval v Pravoslávnom inštitúte. Tretiu probáciu si konal v Paray-Le-Monail. Kde sa kolégium Saint Georges presťahovalo do Meudona (predmestie Paríža), prešiel s ním a pôsobil v ňom 48 rokov. R. 1957 dostal francúzske občianstvo, r.1973 dosiahol štátny doktorát na Sorbone v Paríži. Keď sa kolégium Saint Georges stalo Centrom ruskej kultúry, prednášal v ňom ruštinu univerzitným študentom, profesorom, diplomatom a kozmonautom. I keď je vo Francúzsku kňazom zakázané vyučovať v štátnych ústavoch, už ako známy filológ striedavo učil (v civile) na univerzite Paríži VI, X, XII, pracoval v École Normale Supérieure de Cachin a viac rokov vo svetoznámej École Polytechnique. R. 1994 odcestoval do Novosibirska, kde sa stal profesorom a kazateľom v seminári, pomocníkom pri prekladaní rôznych cirkevných dokumentov z kánoníckeho práva, Druhého vatikánskeho koncilu, liturgických textov a nového katechizmu. Knižné vydania jeho diel: La Russie de Lumieres (Rusko epochy osvietenstva, Paríž 1976), Rukovodstvo po russkom udareniu (Učebnica ruského prízvuku, Paríž 1966), Pratique de russe parlé (Praktická učebnica hovorovej ruštiny, s kazetami, Paríž). R. 1994 vyšiel v Moskve ruský preklad jeho dizertácie. Písal príspevky do Encyclopédie Philosophique Universelle a pod. Články, recenzie, úvahy a spomienky publikoval v časopisoch Revue des Études Slaves, Russkaja mysľ, Nezavisimaja Gazeta, Plamja, Le club Francais de la Médaille, Echo 42, kontinent 82, Gramota, Sibirskaja Polónia, v ruskej katolíckej talči a inde.

Zomrel  Alexej Strýček SJ, posledný z legendárnych slovenských osobností rímskeho Rusika . Vo Francúzsku zomrel 8. augusta vo veku 97 rokov jezuitský misionár Alexej Strýček. Pochádzal zo Slovenska a bol členom francúzskej provincie jezuitov. Celý jeho život bol však spojený s Ruskom a ruským jazykom. Bol posledným žijúcim z prvej generácie Slovákov, ktorí prišli do Rusika, Pápežského ruského kolégia v Ríme, a prijali byzantský obrad, aby mohli ako kňazi pôsobiť v Sovietskom zväze v čase komunistickej totality. Otec Alexej (Alojz) Strýček SJ sa narodil 21. júna 1916 v Čiernom pri Čadci. Po absolvovaní gymnázia, keď mal 19 rokov, zachytil Božie volanie cez výzvu pápeža Pia XI. o potrebe misionárov pre Rusko. Odišiel študovať do Ríma, kde v r. 1936 vstúpil do jezuitského noviciátu. V Rusiku sa naučil po rusky, zoznámil sa s byzantským obradom a v r. 1944 prijal kňazskú vysviacku. Do Ruska sa však nemohol dostať, preto pôsobil medzi ruskými zajatcami v Belgicku, v tom čase okupovanom nacistami. V belgických baniach ich v tom čase pracovalo až 40-tisíc. Ako kapitán Americkej armády sa neskôr staral o zajatých Nemcov, no nikdy nevzal do ruky zbraň. Za zásluhy pri oslobodzovaní Belgicka dostal neskôr belgické kráľovské vyznamenanie. Po skončení vojny mal v úmysle sprevádzať prepustených zajatcov pri návrate do Sovietskeho zväzu, ale na príkaz predstavených odišiel do Francúzska, kde si doplnil štúdiá a v r. 1948 zložil posledné rehoľné sľuby. Prijal francúzske štátne občianstvo a počas polstoročia pôsobil v Paríži v rusky hovoriacom prostredí. Na École Polytechnique prednášal ruský jazyk a apoštoloval v prostredí umelcov a intelektuálov, udržiavajúc priateľské kontakty s mnohými významnými osobnosťami. V doktorskej práci na Sorbone spracoval dielo ruského satirika z 18. storčia Denisa Ivanoviča Fonvízina. Bol vynikajúcim filológom-rusistom a publikoval významnú prácu o prízvuku v ruskom jazyku. V samotnom Sovietskom zväze si toto dielo získalo veľké uznanie a otec Strýček tak mohol začiatkom 60. rokov pricestovať na isté obdobie do Ruska. Do Francúzska sa stihol vrátiť tesne predtým, než KGB odhalila, že tajne vedie krúžok ruských bohoslovcov. V Rusku, ktoré nesmierne miloval, sa však stal nežiadúcou osobou. Jeho sen o Rusku sa naplno uskutočnil až v roku 1993, vo veku 77 rokov. Nasledujúcich vyše 15 rokov pôsobil v Novosibirsku ako člen komunity jezuitov Ruského regiónu. So Slovenskom udržiaval sporadické kontakty.
Zomrel 8. augusta 2013 vo Francheville pri Lyone, kde bol posledné dva roky na odpočinku ako člen francúzskej provincie jezuitov. Jeho telo pochovali 13. augusta na tamojšom cintoríne.