Kostol sv. Ignáca z Loyoly r. 1888

Museli na ňom vykonať veľké opravy, lebo už v roku 1754 sa o ňom uvádza, že "je blízko zrúteniu a v čase búrky nebezpečný pre prítomných". Kostol sa odlišoval od ostatných domov len tým, že mal pristavenú malú zdobenú vežičku. Na hlavnom oltári stála socha sv. Ignáca z Loyoly, ktorú daroval jezuitský kostol v Žiline. Kostol zasvätili tomuto svätcovi. Náboženská základina  venovala kostolu zvon, ktorý vážil 30 libier a medenú lampu pred oltár. Keďže nebol ustanovený kostolník, jeho povinnosti vykonával farár.

Prvým farárom bol Ján Špeldan. Fara bola postavená zo starej skalitskej drevenej fary. Bohoslužby sa v drevenom kostole konali do roku 1875,  potom ho museli zatvoriť, lebo bol v dezolátnom stave a hrozilo nebezpečenstvo, že sa čoskoro zrúti. V roku 1809 bol zakúpený  orgán z majetku nebohého farára Ondreja Polkorába, ktorý zanechal farnosti 50 zlatých. Aj keď kostolík neustále opravovali, nemohol mať dlhé trvanie. Upozornil na to aj biskup a odporúčal  postaviť nový, murovaný kostol. Stalo sa tak roku 1888. Dovtedy sa veriaci zúčastňovali  bohoslužieb v dočasne upravenej farskej šope. Kostol bol postavený nákladom 16 000 zlatých.  Veriaci z celej farnosti pomáhali pri výstavbe svojou prácou. Smutná udalosť – práve   postavená veža sa v noci zrútila – neodradila veriacich a čoskoro vystavali novú vežu, ktorá pevne stojí dodnes.

Rímsko-katolícky kostol sv. Ignáca z Loyoly je postavený v štýle neogotickom. Má jednoloďový  priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý krížovou štukovou klenbou s medziklenbovými pásmi, zbiehajúcimi do pilierov.

Novopostavený kostol slávnostne požehnal nitriansky biskup Augustín Roškováni 4. augusta 1888. Práve on bol veľkým dobrodincom Čierňanskej farnosti. Prispel sumou 2 500 zlatých na zakúpenie zvonov a organu. Oltárny budapeštiansky spolok venoval kostolu vnútorné zariadenie v hodnote 600 zlatých, cisár i farníci z niektorých okolitých farností prispeli sumou 100 zlatých.

Vnútorné zariadenie preniesli veriaci zo starého kostola. Oltáre ako ich poznáme zo súčasnej podoby postavili v roku 1907 Ján Mládenek, stolár z Kysuckého Nového Mesta. V tom istom roku položili novú dlažbu a zakúpili plastickú  krížovú cestu za 1 400 korún. Interiér vymaľoval akademický maliar Jozef Hanula. S tým je zviazaná tragická udalosť: jeho pomocník spadol z lešenia vo výške 5 metrov a zomrel v tešínskej nemocnici na následky zranení.
V roku 1917 štát zrekvíroval na vojenské účely tri zo štyroch starých zvonov. Z prostriedkov, ktoré darovali Čierňania žijúci v Amerike, kúpili nové zvony v roku 1920.