Z histórie
Je potešiteľné, že aj v dnešnej elektronickej dobe knižnica prežila a má zmysel. Navštevujú ju hlavne detský čitatelia a dôchodcovia.
V obecnej kronike je krátky záznam z roku 1951, keď bola v obci zriadená Osvetová beseda a členom bol Michal Štefka, knihovník. Cieľom Osvetovej besedy bolo organizovať kultúrno-osvetovú prácu.
Najstarší záznam o činnosti knižnice v Čiernom poskytla Kysucká knižnica v Čadci zo Zápisnice z inštruktážnej návštevy v Čiernom, kde je zmienka o knižnici v Čiernom na vyšnom konci z roku 1960 (v budove základnej školy – neskôr potraviny Koruna a v súčasnosti na jej mieste stojí fontána).
Knižnica sídlila v Ústredí najskôr v budove starej školy, po otvorení nového kultúrneho domu v roku 1971 sa presťahovala do dvoch miestností (s rozlohou 75m2) v jeho priestoroch.
V roku 1988 sa z kultúrneho domu sťahovala do nových, krásnych priestorov budovy Materskej škôlky v Čiernom – Ústredí, kde bola otvorená 27. januára 1989.
Do roku 1992 sa ešte spomína aj pobočka na vyšnom konci – najskôr v kultúrnom dome, potom v základnej škole.
Pre výstavbu 19 bytov na objekte budovy Materskej školy v Ústredí sa musela premiestniť aj Obecná knižnica do priestorov Základnej školy s Materskou školou na Vyšnom konci do spoločenskej miestnosti. Sťahovanie knižnice prebehlo počas letných prázdnin (v mesiacoch júl – august 2010). V presťahovaných priestoroch sa sprístupnila verejnosti od 3. septembra 2010.
Dňa 15. októbra 2025 bola pre verejnosť otvorená knižnižnica a turisticko-informačné centrum v zrekonštruovaných priestoroch suterénu obecného úradu.
Zaujímavosti o knižnici v minulosti
Z celoročnej správy z roku 1967 sa od knihovníčky Magdalény Gabarikovej dozvedáme:
- „Miestna ľudová knižnica v Čiernom – Ústredí v tomto kalendárnom roku vykázala najlepšiu činnosť v doterajšom svojom jestvovaní. Knihy sa požičiavali pravidelne v utorok a štvrtok a v zimnom období aj v stredu. V tomto roku bolo zapísaných 362 čitateľov.“
Z metodickej návštevy zo 6. februára 1968:
- „Zistili sme, že knihovníčka požičiava i viackrát týždenne. Podľa slov knihovníčky nemôže za uvedenú výpožičnú dobu zvládnuť nával čitateľov. Od dobrovoľnej knihovníčky je to chvályhodná obetavosť.“ Spomínanou knihovníčkou bola pani Magdaléna Gabariková.
Vyznamenania knižnice
MK – SSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky) udelilo titul Vzorná ľudová knižnica Miestnej ľudovej knižnici v Čiernom: 9. 5. 1973, ktorý obhájila v roku 1979, 9. 5. 1980 a 9. 5. 1985.
Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja dňa 23. júla 2020 udelila ocenenia: Knihovnícky počin roka 2019 za kvalitnú akvizičnú činnosť, Knihovnícky počin roka 2019 za prácu s miestnymi komunitami a organizovanie pestrých komunitných aktivít, Knihovnícky počin roka 2019 za kvalitnú prácu s používateľmi a čitateľmi Ivete Bobulovej – knihovníčke Obecnej knižnice v Čiernom.
Knihovníci
Žiaľ, v dostupných dokumentoch nie sú zaznamenané všetky roky.
Známe sú tieto mená:
- Bibiána Gocálová, Magdaléna Gabariková (1967–1977), Anna Mičková-Lušňáková (1977–1979, 1980–1985), Anna Prívarová (krátke zastupovanie), Anna Vojvodíková (1979–1980, 1985–1995), Emília Majchráková (1995–1999), Iveta Bobulová (2000 – 2023), Mgr. Pavol Vlček – od roku 2025
Kultúrno-výchovná činnosť knižnice
Podujatia v knižnici sú zamerané hlavne pre detských čitateľov. Organizuje sa veľa exkurzií, vedomostných a tvorivých súťaží, zážitkové čítania, výtvarné súťaže, vždy spojené s výstavou, besedy so spisovateľmi, osobnosťami spoločenského života, cestovateľmi či športovcami. Priestory Obecnej knižnice v Čiernom slúžia aj na rôzne výstavy.
Každoročne v marci knižnicu navštívi jeho kráľovská výsosť kráľ Gregor so svojím dvorom, aby žiakov druhých ročníkov základných škôl pasoval do Cechu správneho čitateľa Obecnej knižnice v Čiernom. Svoju predstavivosť si deti vyskúšali pri výtvarných súťažiach na desiatky tém: Moje sny a želania, Môj najobľúbenejší knižný hrdina, Najkrajší zážitok z prázdnin, Najveselší šarkan, Vianočný kapor nie na pekáči, Najveselší šašo, Naše hrady a zámky, Nekonečný vesmír, Moje najobľúbenejšie miesto, Môj strážny anjel, Moje najobľúbenejšie zvieratko, Naj valentínske srdce, Kytica pre moju mamu, Môj tato a dedo, Najkrajšia rozprávková bytosť, Zo života Ľudovíta Štúra, Naše kostoly a kaplnky, Môj vysnívaný Deň detí, Z lásky k mamičke a iné.
Besedy v knižnici
Besedy so spisovateľmi, cestovateľmi či inými osobnosťami patria medzi najobľúbenejšie. Predsa len spisovateľ, ktorého knihu si môžete požičať v knižnici, či cestovateľ po atraktívnych miestach na našej planéte, kam sa málokto z nás dostane, dodáva osobnému stretnutiu tretí rozmer.
Knižnicu navštívili viacerí kysuckí i slovenskí spisovatelia, umelci a športovci, napríklad:
- Ján Konôpka, Eva Poláčková, Roman Capek, Ján Podmanický, Anton Pajonk, Štefan Čečotka, Martina Grochalová, Pavol Stráňava, Martin Páleník, Peter Kubička, Bronislav Ondraszek, Ľubica Suballyová, Peter Karpinský, Janka Durajová, Irena Fuchsová, Roman Brat, Jozef Banáš, Peter Kubica, Ľubica Podoláková, Martina Pekárová, Vladimír Pekár, Jozef Marec, Ema Homolová, Miroslava Kremeňová, Martina Vicianová, Gabriela Futová, Marcela Šavelová a mnohí ďalší.
Výstavy
V nových priestoroch knižnice a turisticko-informačného centra je aktuálne sprístupnená trvalá výstava k hrobke a dejinám rodiny Moravských.
