Dňa 17.7.2010 sa v Čiernom na Polesí uskutočnil ôsmy ročník súťaže DHZ o pohár starostu obce. Súťaže sa zúčastnilo jedenásť družstiev. V slávnostnom príhovore vystúpil starosta obce Ing. Pavol Gomola a predseda OV DHZ pán Ladislav Dedič. Súťaž umocnilo slávnostné odovzdávanie odznakov odbornosti s názvom ,,Hasič II.stupňa“, ktorý prevzala: Mgr. Dana Oravcová, pán Miroslav Kubica,  pán Alojz Čepec. Odznak odbornosti ,,Hasič III. stupňa prevzali: Veronika Kullová, Dominika Lašová, Veronika Časnochová, Natália Tatarková, Simona Hruštincová, Monika Moravcová, Michaela Jurgová, Ľubomír Hruštinec, Stanislav Kubica, Marek Kubica a Jaroslav Kuric.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bola snaha založiť jednotu hasičov.
Stalo sa tak v roku 1922, keď bola založená Zemská jednota hasičská s organizáciami v celej republike. V Čiernom bol založený dobrovoľný hasičský zbor až v roku 1928 ustanovujúcou schôdzou 27. Apríla so základňou 27 členov. Veliteľom zboru sa stal Ignác Jančár, prvými členmi boli Karol Stráňava, Ondrej Staňo, Ján Najdek, Pavol Stráňava-Kvačkulin, František Kepus, Imrich Matys, Jozef Benko od Kozy, František Stráňava-obchodník, Peter Jurga Špilák, Anton Jurga-Brežan, Ondrej Mrmus „ze Pšorek“, Alojz Stančík, Matúš Grochal, Karol Gelačák, Ignác Staňo, Anton Širanec, Peter Jurčík, Hynek Čech, Jozef Valocký, Ján Najdek, Martin Gelačák, Rudolf Ganderák, Jakub Jurga, Pavol Meno, Ján Gábriš a Karol Jurga.



Členovia prvého hasičského zboru v Čiernom


              V prvých rokoch bolo najťaživejším problémom materiálne vybavenie, zbor mal jednu ručnú štvorkolesovú striekačku, tri hadice a niekoľko plátených opaskov s obuškami. Situácia sa čiastočne vylepšila v roku 1932 – po zakúpení nových hadíc a prívesného vozíka s otáčacím bubnom. Do inventáru zboru pribudol ešte lampáš, kniha na zaznamenávanie jednotlivých činností zboru a cvičebné blúzy. „Zbrojnicou“ bola miestnosť v hostinci Rozy Altmanovej, neskôr hostinec Františka Stráňavu. Svetová hospodárska kríza v tridsiatych rokoch priniesla neblahé následky i na činnosť zboru. Nielen materiálne oslabenie, ale i odchod niektorých aktívnych členov za prácou priniesli výraznú stagnáciu činnosti. Podobná situácia nastala i pred druhou svetovou vojnou, politické dôvody a odchod členov do vojenskej služby takmer úplne znemožnili ďalšiu prácu. V roku 1941 pod vedením veliteľa Ondreja Staňa zbor obnovil svoju činnosť. Upevnenie štruktúry a obnovenie činnosti nastáva až v roku 1945. Na valnom zhromaždení v auguste toho roku sa dokonca konštatuje, že Dobrovoľný hasičský zbor v Čiernom je jediným spolkom v obci. Za predsedu bol zvolený O. Staňo. Prvoradou úlohou členov bolo doplnenie výstroje, ktorej časť sa cez vojnu stratila alebo ju odvliekli ustupujúci Nemci. 16. Marca 1947 sa konalo druhé valné zhromaždenie, na ktorom opätovne zvolili za veliteľa O. Staňa, predsedom sa stal Tomáš Najdek – vtedajší predseda MNV. Prijali nových členov: Vavrinec Klužák, Anton Chalupa, Anton Moják, Pavol Budoš-Šaríček, Ján Lacika, Alojz Jurga, Tomáš Matys, Pavol Strýček, Ján Majerčík a Vincent Mrmus. Čierňanskí hasiči sa aktívne zapájali do výstavby vojnou poškodenej obce, organizovali vlastné cvičenia, nacvičili a odohrali v rokoch 1946-47 aj divadelné hry Bludár, Pytačky a Charleyho teta. Zakúpili nové vozidlo – valník Ford na prepravu osôb a ťahanie motorovej striekačky. V r. 1949 kúpili novú ručnú striekačku za 16,5 tis. Korún pre osadu Za Grúne.



DHZ v r.1975


            V roku 1950 sa DHZ premenoval na miestnu jednotu a zbor organizačne patril pod národný výbor. Veliteľom sa stal opäť O. Staňo. Okrem zväzovej práce a preventívnych prehliadok pomáhali aj v osvetovej oblasti, usporadúvali cvičenia a hydrobalové zápasy so susednými zbormi. V rokoch 1953 – 1956 si členovia postavili dve požiarne zbrojnice. Samostatná organizácia hasičov na vyšnom konci vznikla v roku 1962. Organizovala 56 členov, organizácia z nižného konca 67 členov. Na valnom zhromaždení 11. Februára 1962, za veliteľa nového zboru zvolili Gregora Širanca, predsedom sa stal František Benko. Na nižnom konci sa začal v r. 1959 stavať nový kultúrny dom, kde sa rátalo aj s miestnosťami pre požiarnikov. Stavbu dokončili až v roku 1971 – a požiarnici dostali svoj sklad a klubovňu. V roku 1972 zbor získal aj cisternové vozidlo CAS-25. V sedemdesiatych rokoch sa začalo s aktívnou výchovou „hasičského“ dorastu – najskôr len formou prednášok, neskôr i praktických cvičení a branné hry Plameň. Výsledky tejto práce boli očividné, mladí požiarnici – žiaci obsadili na súťaži v Starej Bystrici v r. 1980 1. Miesto, starší chlapci zvíťazili v r. 1981 v Kysuckom Novom Meste a postúpili do krajského kola súťaže.



Mladí požiarnici so svojím učiteľom, dlhoročným kronikárom (aj) požiarnikom, Jozefom Pastierovičom v r. 1990


               V osemdesiatych rokoch bol veliteľom Jozef Šturc. V tomto období, ktoré patrí medzi najaktívnejšie, zbor zaznamenáva i členstvo žien. Boli to Františka Budošová, Viera Matysová, Agnesa Staňová, Mária Kužmová. Činnosť tvoria najmä zásahy pri požiaroch a živelných pohromách, cvičenia, účasť na súťažiach, výcvik mládeže, v neposlednom rade prevencia – kontrola protipožiarnych opatrení v súkromných domoch, agitácia, propagácia, aktivita v kultúrnom živote obce, usporadúvanie tradičných hodových zábav, darcovstvo krvi. Po roku 1989 sa veliteľ J. Šturc stal predsedom zboru (do roku 1992), po ňom Karol Staš, veliteľom Jaroslav Gomola.


              V súčasnosti sa členovia venujú najmä preventívnej činnosti, pracujú na operatívno-technickej príprave štábu, počas veľkonočných sviatkov ich možno vidieť pri strážení Kristovho hrobu v miestnom rímsko-katolíckom kostole, kde si striedajú služby každý druhý rok zbor z nižného a vyšného konca.