andersenova noc mAndersenova noc v Obecnej knižnici v Čiernom sa konala v piatok 15. apríla 2016 za úplnej tmy. Do sviečkami osvetlenej knižnice postupne prichádzali družstvá Slizolinu, Chrabromilu a Bifľomoru, aby prežili kruté časy začiatku 17. storočia, kedy na čachtickom hrade vládla Alžbeta Bátoriová. V divadelnej etude pri perfektných hereckých výkonoch Moniky Paštrnákovej, Jakuba Michnicu a Tamary Šmatlavovej sa deti preniesli do krvavého obdobia. Temné melódie, výkriky umučených diev, nahnali strach aj tým trochu starším. Hádam sladkosť, malý darček a diskotéka im trochu upokojili nervy.

Bola to naozaj príjemná i keď trochu strašidelná Andersenova noc.

Z knihy od K. Benyovszky - Považie hrady, zámky a povesti vybrala Iveta Bobulová, knihovník.

Alžbeta Bátoriová, krutá, neľútostná žena, ovládaná divými vášňami, neľudsky trestala najmenšie previnenia svojich komorných a hodiny sa vyžívala v týraní úbohých dievčat.

Pichala ich špendlíkmi alebo nožnicami, pálila horúcou žehličkou, prsty im omotala vlnenými niťami nasiaknutými olejom a tie potom zapálila. V zime ich vyzlečené, poliate vodou pripútala k studni – tak trestala tých, ktorí si prácu nevykonali do bodky podľa jej predstáv, alebo trebárs len nechcene rozbili nádobu...

Jedného dňa sedela márnomyseľná Bátorička pred zrkadlom, rozzúrená pre drobnú chybu slúžky, a tak silno ju udrela po tvári, že dievčine začala tiecť krv. Jedna kvapka spadla na Alžbetino líce a keď si ju zotrela, zazdalo sa jej, že pokožku na tom mieste má belšiu, jemnejšiu a hladšiu ako predtým. Konečne objavila omladzujúci prostriedok, čo sa dosiaľ kdekto márne usiloval vyrobiť všakovakými čarami. Kúpeľ v krvi panny mal odstrániť príznaky starnutia. Len čo v nej skrsla táto diabolská myšlienka, hneď ju drábi za pomoci dvoch starien a dvorného trpaslíka Ficka museli uskutočniť. Počas niekoľkých rokov postupne zmizlo 300 dievčat, medzi nimi aj dcéry zo šľachtických rodín. Dlho sa nikomu nepodarilo zistiť, aký osud ich stihol. Až napokon náhoda odhalila krvavé tajomstvo. Istý mladý muž, ktorého milá tiež náhle zmizla, pátral tak dlho, kým nenašiel jej mŕtve telo. Hnaný bôľom a túžbou po pomste sa vybral za palatínom Jurajom Turzom do Prešporku a obvinil Alžbetu Bátoriovú zo stonásobnej krutej vraždy. Juraj Turzo sa osobne ujal vyšetrovania a nečakane vtrhol na čachtický hrad, kde našiel práve zabité dievča, čo ešte nestihli odpratať. Po tomto dôkaze čoskoro nasledovali ďalšie a krutú vrahyňu odsúdili na doživotné väzenie, jej prisluhovačov stihla smrť sťatím a upálením. Po trojročnom prísnom žalári na vlastnom hrade grófka zomrela a unikla tak svetskej spravodlivosti. Avšak údajne dodnes počuť v zrúcaninách o polnoci nárek a stonanie duchov nevinných zavraždených dievčat.

Vypracovala: Iveta Bobulová, knihovník Obecná knižnica v Čiernom