Do  roku 1796 chodili Čierňania  do  kostola  v  Skalitom. V tom istom roku rozobrali starý drevený kostol v Skalitom  a  spolu  s  veriacimi  zo  Svrčinovca  ho  znova postavili v Čiernom. Museli na ňom vykonať veľké opravy, lebo už v roku 1754 sa o ňom uvádza, že "je blízko zrúteniu a v čase búrky nebezpečný pre prítomných". Kostol  sa  odlišoval  od ostatných domov len tým, že mal pristavenú malú zdobenú vežičku. Na hlavnom  oltári stála socha sv. Ignáca z Loyoly, ktorú daroval jezuitský kostol v Žiline. Kostol zasvätili tomuto  svätcovi.  Náboženská základina  venovala  kostolu  zvon,  ktorý  vážil  30  libier  a  medenú  lampu  pred  oltár. Keďže nebol ustanovený kostolník, jeho povinnosti vykonával farár. 


Prvým  farárom  bol  Ján  Špeldan.  Fara  bola  postavená   zo   starej   skalitskej   drevenej  fary. Bohoslužby  sa  v  drevenom  kostole  konali  do  roku  1875,  potom  ho  museli  zatvoriť,  lebo  bol  v dezolátnom  stave a hrozilo  nebezpečenstvo,  že  sa  čoskoro zrúti. V roku 1809 bol zakúpený  orgán z majetku nebohého farára  Ondreja  Polkorába,  ktorý  zanechal   farnosti  50 zlatých. Aj keď kostolík neustále  opravovali,  nemohol  mať  dlhé  trvanie.  Upozornil  na  to  aj  biskup  a  odporúčal  postaviť nový, murovaný kostol. Stalo  sa  tak  roku  1888.  Dovtedy  sa  veriaci  zúčastňovali  bohoslužieb v dočasne upravenej farskej  šope. Kostol bol postavený  nákladom  16 000  zlatých.  Veriaci  z  celej  farnosti  pomáhali  pri výstavbe  svojou   prácou.  Smutná  udalosť  -  práve   postavená  veža sa v noci  zrútila  -  neodradila veriacich a čoskoro vystavali novú vežu, ktorá pevne stojí dodnes. 

Rímsko  -  katolícky  kostol   sv.  Ignáca   z   Loyoly   je  postavený   v   štýle   neogotickom.  Má  jednoloďový  priestor  s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý krížovou  štukovou  klenbou  s medziklenbovými pásmi, zbiehajúcimi do pilierov.

Novopostavený kostol  slávnostne požehnal nitriansky biskup Augustín Roškováni 4. augusta 1888.  Práve  on  bol  veľkým  dobrodincom  Čierňanskej  farnosti.  Prispel   sumou   2 500  zlatých  na zakúpenie  zvonov  a  organu.  Oltárny  budapeštiansky spolok venoval kostolu vnútorné zariadenie v hodnote 600 zlatých, cisár i farníci z niektorých okolitých farností prispeli sumou 100 zlatých.

Vnútorné  zariadenie  preniesli  veriaci  zo  starého kostola. Oltáre ako ich poznáme zo  súčasnej podoby postavili v roku 1907  Ján  Mládenek, stolár  z  Kysuckého  Nového  Mesta.  V tom  istom roku položili novú dlažbu a zakúpili plastickú  krížovú cestu za 1 400 korún. Interiér vymaľoval akademický maliar  Jozef Hanula.  S tým  je zviazaná  tragická udalosť: jeho pomocník spadol z lešenia vo výške 5 metrov a zomrel v tešínskej nemocnici na následky zranení.
V roku 1917 štát zrekvíroval na vojenské účely tri zo štyroch starých zvonov. Z prostriedkov, ktoré darovali Čierňania žijúci v Amerike, kúpili nové zvony v roku 1920.