Obec  Čierne  patrí  k  relatívne  mladým  lokalitám na Slovensku.  Územie jej dnešného chotára
patrilo od počiatkov formovania uhorského štátu v 11. st. k  širokému  pásu  hraničného  územia  so susedným poľským kráľovstvom. Pre obdobie 11. - 15. st. možno tiež konštatovať, že to bolo územie hlbokých  lesov bez  stabilného  osídlenia,  bez  sformovaných  a  organizovaných  obecných  sídiel. 
Postupné vybudovanie početných dedinských  sídlisk  v stredných a západných Karpatoch na konci 16.  st.  a  na  začiatku  17.  st.  súvisí  s  organizovaným usídľovaním sa valaského  obyvateľstva z východu na území, ktoré patrilo šľachtickým  rodinám Podmanických, Pongrácovcov, Turzovovcov,
a Suňogovcov. Ide  o  tzv.  druhú  vlnu  valašského  osídlenia,  ktorú  niektorí   autori   nazývajú   aj kopaničiarským osídľovaním. 
Na stabilne neobývanom pohraničnom území  sa  spojili  na  konci  16. st. a  na  začiatku 17. st. dve historické dispozície a snahy.Na jednej strane je to prirodzený sklon od 14.st. putujúceho valašského etnika k migrácii na miesta výhodnejšie pre chov dobytka, čo bolo ich rozhodujúce zamestnanie a na druhej strane to boli snahy zemepánov využiť ich schopnosti  na  vyklčovanie  a  skultivovanie lesnej pôdy  pre  rozšírenie  poľnohospodárskej  výroby  a  zveľadenie  prosperujúceho  feudálneho majetku. Sledujúc tieto zámery feudálni páni osídľovali skupiny valašského obyvateľstva,niekedy nazývaného  " kolonistami " , na nekultivovanú horskú pôdu,  aby  tu  vybudovali  trvalé  sídla, klčovali  lesy začali obrábať pôdu osievaním kultúrnych plodín. Za to im poskytovali isté dočasné výhody, ktoré spočívali najmä  v  oslobodení  na  dobu  12 - 13  rokov  /tzv. lehota/  od  robotných   povinností,  peňažných, naturálnych  poplatkov  a  služieb  /okrem  dávok z  obydlia a oviec/. Vodcovi  -  ktorého  nazývali aj "vojvodom ", alebo " šoltýsom"  venoval zemepán  spravidla dedičný slobodný lán poľa a navyše mu patrilo právo prvostupňového súdu nad touto komunitou.Tieto výsady relatívne veľmi skoro zemepáni odobrali  a  možno  povedať,  že  už v  druhej   polovici  17. st . sa  dostali  do  takého  hospodársko -  - spoločenského postavenia ako ostatný poddaný ľud.     
Práve početné spory o rešpektovanie hraníc týchto feudálnych majetkov pri dosídľovaní valachov na území Kysúc sa dostávali aj na papier  a  zachované archívne materiály nám poskytujú cenné údaje o počiatkoch niektorých obcí na tomto území.